Spodňa - tvorí spodnú časť kroja. Je to po pás siahajúca sukňa z hrubého nebieleného domáceho plátna, na ktorej je prišitá stánka. Je tkaná z červenej pamokovej nite s bielymi vzormi, ktoré smerovali zhora nadol, niekedy sa vystriedali farebné kvetinové vzory a v smútku sa červená menila na čiernu. Na pleciach ju držali pentle.
Oplecko - mladšie ženy nosili oplecká bohato vyšívané s nespočetným množstvom ornamentov, vyšívaniu ktorých venovali detvianky najväčšiu pozornosť. Staršie oplecká boli celoplošne vyšívané ľanovou nebielenou niťou na ľanovom plátne. Na výzdobu tiež používali paličkovú čipku, ktorú aplikovali vodorovne alebo zvisle, okolo nej bola bohatá výšivka. Novšie oplecká sú vyšívané farebnými niťami, prevažne oranžovými a žltými odtieňmi, doplnené farebnou furmou (výšivka na vyťahaných nitkách - hrachovinka). Nezriedka sa nosia oplecká vyšívané červeným pamokom, ktoré sú doplnené tkaným pásom rovnakej farby. Ku skvostom patria hlavne oplecká, ktoré sú podkladané trútrom a tylom.
Sukňa - pôvodné sukne boli barchetové a farbiarske. Na páse boli husto naskladané do širokého obalku, zospodu podšité inou farebnou látkou - bľach. Výšivka bola veľmi skromná - len úzky venček asi 15-20 cm od spodku sukne, alebo vôbec žiadna. Vydaté ženy si sukne "opínali" - prednú časť sukne si podkladali a upevnili pod šnúrku na obalku. Nová doba so sebou priniesla aj nové materiály - dnes sa nosia sukne zamatové, alebo zo zmesových materiálov a výšivka je omnoho bohatšia ako na pôvodných sukniach. Tiež sa zmenila farebnosť - široké vence kvetov hýria všetkými farbami.
Zásterka - šata - pôvodné zásterky na bežný deň (do roboty) neboli zdobené a boli z modrého perkálu. Na sviatok do kostola sa nosili šaty glotové, zospodu vyšívané a dookola obšité čipkou - často sa používala paličková čipka. Šikovnejšie ženy mali šatu vyšívanú aj okolo tzv. zubami. Zásterka bola husto nazberkaná do obalku a na páse sa uväzovala tkanicou. Dnešné zásterky majú vzor vyšitý bohatými vzormi do širokých venčekov ako na sukniach.
Brusliak - je to vlastne ľajblík, ktorý zakrýva prsia a malú časť pod pazuchami. Pôvodné boli šité z mnohých malých kúskov. Boli ozdobené výšivkou a neskôr sa prišívali rôzne flitre a korálky - tzv. limbačky.
Krodeľ - je to veľká trojrohá šatka, ktorá sa uväzovala popod pazuchy smerom dozadu. Základ tvorilo domáce plátno - po obvode obšité úzkou krajkou - andzesom. Pôvodne bol andzes háčkovaný, alebo vyšívaný. Na ňom bola prišitá široká krajka - štikeraj, ktorý bol bohato nazberkaný. Staršie ženy pôvodne nosili krodle z naviazaných strapcov. Niektoré si štikeraj vyšívali a tiež aj háčkovali - cipkovaný krodeľ.
Kápka - čepiec, ktorý nosili vydaté ženy. V minulosti boli háčkované, alebo vyšívané na tyle a upevnené na hlave pomocou kotúčky z vlasov. Na zadnej časti bola upevnená šnúrka do mašle a visela dole k pásu. Neskôr sa začali vyšívané a háčkované kápky dopĺňať rôznymi korálkami - striedali sa osve, limbačky, pučienky. Staršie ženy si viazali na kápku šatku. Pôvodne bola vyšívaná bielou dierkovanou výšivkou, ktorú vystriedala farebná šatka z modernejších materiálov.

Košieľka - legendárna časť mužského kroja zakrýva hruď, brucho je holé, má široké rukávy. Zdobila ju výšivka oranžovej farby, ktorá bola umiestnená vpredu na hrudi a v priečnych pásoch na rukávoch. Pôvodná výšivka bola zhotovovaná "pravou" ihlou - hrachovinka a okolo nej polhviezdy. Bola doplnená paličkovanou čipkou - viazanie a na konci rukáva obháčkovaná spevňujúcou vzorkou.
Gate - gety - sú široké, siahajúce pod kolená, v páse stiahnuté tkanicou. Spodná časť nohavíc je podšitá dvojmo a ukončená strapcami. Asi 10-15 cm od spodného okraja gate zdobí výšivka - tureckie dierki (ažúrka vyšitá pravou ihlou a neskôr furma, nad ktorou sú polhviezdy, bosorky).
Klobúčik - vysoký asi 3-4 cm s malou strieškou, ozdobený ručne robenou retiazkou. Retiazka je 10-12, niekedy v 14 radoch pripojená na 4 stĺpiky - vežičky.
Opasok - bol z čiernej kože, široký asi 12 cm, zapínal sa na 3 pracky zo žltého alebo bieleho kovu. Na opasku bolo ukryté vrecko na peniaze. Dnes sa nosia opasky zo surovej kože a nie čierne.
Krpce - k nohám sa šnurujú dlhými pásmi kože od členkov smerom hore. Predtým sa nohy omotávali až pod kolená onucami, ktoré slúžili miesto ponožiek.
Kožuštek - je skutočným skvostom remeselnej zručnosti detvianskych mužov. Robí sa z doma vyrobenej a na červeno zafarbenej barančiny. Celý je ozdobený ornamentami z rôznofarebných koží. Prizdobuje sa tiež rôznymi kovovými nitmi. Okraj kožušteka zdobí čierna barančina.
Kabanica - je šitá z čierneho súkna na spôsob krátkeho kabáta. Predné časti kabanice boli v hornej časti pri krku spojené remeňom. Lemovanie okolo okrajov a v rohu predného dielu je zdobené červeným súknom. Dozdobená je stočenou červeno-zelenou vlnou. Nenosí sa oblečená klasicky, ale prevesená cez rameno.
Šatka - červenej farby so strapcami je pestrým doplnkom kroja, nosí sa spustená dole spod opasku.